9.8.88

Japonsko: 8

Ikebukuro
Deň pred mojim odchodom domov sme navštívili Ikebukuro-Price Hotel, kde sme boli prvý deň ubytovaní. V budove Wold Import Mart sme sa vyviezli na najvyššie poschodie, odkiaľ sme mali prekrásny výhľad na celé Tokyo. Myslela som už iba na deti a šťastný návrat domov.

Jokohama
Cesta domov trvala tiež 4 dni. Išli sme opačnou trasou-Jokohama, Nachodka, Chabarovsk, Moskva a Praha. V Jokohame sme sa s manželom lúčili tak, že sme držali farebné stužky-on na brehu a ja na lodi, až kým sa nepretrhli. Bolo to veľmi dojímavé. Plakala som ďalšie dve hodiny. Na lodi, ktorú som už poznala, som sa zoznámila s mladými japonskými študentmi ekonómie, ktorí na moje veľké prekvapenie, cestovali do Ruska, aby tam, priamo na mieste, mohli študovať ruskú ekonomiku. Nechápavo som krútila hlavou. Čím viac sme sa blížili k ruským brehom, tým viac bolo vidieť nad pevninou obrovský smog. Bolo úplne jasné, kam ideme.

Praha
Cestu domov som už zvládla hravo. Keď nám v lietadle Moskva-Praha letušky československých aerolínii podávali vepřo, knedlo, zelí, normálne som sa rozplakala. Vedela som, že som doma. Domov som niesla malý farebný televízor, veľké rádio s CD prehrávačom a kazetovým prehrávačom, videoprehrávač, jamahu, veľký balík diskiet-vtedy u nás úzko profilový tovar, naparovaciu žehličku, kulmu na vlasy, volkmen, malé kalkulačky, elektronické hračky pre deti, suveníry pre každého a tvrdú menu-doláre. Doteraz neviem, ako som to zvládla. Keď ma colnici videli na ruzinskom letisku v Prahe, len sa na mňa pozreli, kývli rukou a prešla som so všetkým cez závoru bez kontroly. Dodnes si pamätám na ten zážitok. Vtedy zo mňa padla celá tiaž komunistického režimu. Pred budovou letiska stáli v hlúčiku fajčiaci pražskí taxikári, ktorí na moju žiadosť o taxík sa len pohŕdavo usmiali a odmietli ma vziať do mesta. Až keď som im povedala, že platím dolármi, začali ma obskakovať a predbiehať sa, kto ma skôr vezme. 

Záver
Z Japonska som sa vrátila 13.08.1988. Bola som tam jeden mesiac. Manžel sa vrátil v marci 1989. Už vtedy sme vedeli, že komunistický režim je neudržateľný a že padne. Komunizmus padol v novembri 1989. V priebehu 30 rokov sme na Slovensku urobili obrovský pokrok. V niektorých oblastiach sa Japoncom ale asi nikdy nevyrovnáme. Je to vzdelanie, inovácie, precíznosť, pracovitosť, pokora, skromnosť, tímová spolupráca, čestnosť, čistota, disciplína, úcta k autorite-v rodine a v práci a úcta k tradícii. 

Ešte aj po 30-tich rokoch oslovujú môjho manžela vedci z Japonska a prosia ho o spoluprácu. Manžel aj v súčasnosti spolupracuje s Japoncami (už s inými ľuďmi). Manžel je nielen múdry, ale aj skromný, precízny a spoľahlivý tímový hráč, čo si Japonci veľmi vážia. Spoločné výsledky publikujú vo významných svetových vedeckých časopisoch. Pokiaľ ide o mňa, do dnešného dňa ľutujem, že som po návrate z Japonska nezaložila firmu na predaj elektroniky a počítačov, alebo, že som nezaložila firmu na predaj obyčajnej vody z Japonska. 

Ďakujem môjmu manželovi, že ma pozval do Japonska a že sa tam celú dobu o mňa vzorne staral. Ďakujem mojim rodičom a sestre Alenke v Spišskom Štiavniku, ktoré sa v mojej neprítomnosti starali o naše deti-Martina a Mira a tým mi umožnili navštíviť túto prekrásnu a zaujímavú krajinu. Ďakujem deťom, že boli dobré a že ich poslúchali. Deti sa z hračiek z Japonska veľmi tešili.

Fotky