29.8.95

Egypt: 4

Káhira 
Svetoznáme pyramídy sa nachádzajú v Gize, čo je predmestie Káhiry. Pyramídy stáli priamo pri ceste, nie niekde ďaleko v púšti, čo ma dosť prekvapilo. Pyramídy sú hrobky faraónov. Ich dômyselná geometria svedčí o vysokej matematickej schopnosti ich architektov.

Na pyramídach ma ohúrila ich veľkosť. Mysleli sme si, že vyjdeme až hore na pyramídu. Jednotlivé diely pyramídy sú však vysoké asi 1 meter. Ledva sme vyšli na druhý stupienok.







Dovnútra pyramíd sa dá vojsť a pozrieť si tam prekrásne vymaľované interiéry. Cheopsova pyramída bola práve zavretá, ale podarilo sa nám navštíviť Racheovu pyramídu. Po mojich zážitkoch z Údolia kráľov som bola veľmi opatrná. Vojsť do pyramídy, vyjsť z pyramídy, ísť po schodoch, pohybovať sa v úzkom priestore bez prívodu vzduchu, pri teplote asi 40 stupňov, si vyžaduje dobrú fyzickú kondíciu.

Pri pyramídach sa nachádza aj Veľká svinga. Bola naozaj monumentálna a urobila na mňa veľký dojem. 

S pyramídami ma spája ešte jeden zážitok. Keď som bola chvíľku bez manžela, prehovoril ma miestny obchodník s ťavami, aby som nastúpila na jeho ťavičku, že ma trochu povozí. Dlho som sa nedala prehovárať. S ťavami som už mala skúsenosť. Nastúpila som a milý Egypťan ma začal ťahať preč. Išli sme asi 50 metrov od nášho autobusu. Po chvíľke som začala kričať, aby sme sa vrátili, ale on išiel a išiel stále iným smerom. Manžel počul môj hlas a išiel ma hľadať. Iste vám nemusím ani hovoriť, ako sa na mňa hneval. Mne sa to v tom okamžiku zdalo dobrodružné. Okrem platenia som totiž riskovala, že sa už nikdy nevrátim domov.

V programe zájazdu bola aj návšteva oázy v púšti. Sprievodkyňa nám chcela ukázať, ako žijú miestni obyvatelia na vidieku, mimo hlavného mesta Káhira. Jeden deň sme sa teda vybrali do oázy. Bolo to miesto v púšti, kde sa nachádzala voda, kde bola zeleň a kde sa dalo ako tak žiť. Po ceste sme stretli usmiate deti, videli sme ženy, ktoré umývali riad a prali prádlo v tej istej-neskutočne špinavej rieke. Rozdávali sme deťom perá a sladkosti, ktoré nám ešte po ceste ostali. Vybrala som všetko, čo som mala v kabelke a rozdala som to miestnym deťom. Takú chudobu som ešte v živote nevidela. Pochopila som, že my si nemáme na čo sťažovať. Títo chudobní ľudia museli dennodenne bojovať o svoj holý život. Mali nedostatok vody a jedla a napriek tomu boli usmiatí a šťastní. O vzdelaní nebudem ani hovoriť. Bola som z toho veľmi veľmi smutná.

Cestou do oázy sme videli v púšti pohrebné stavby významných Egypťanov, ktoré sa volajú mastaby. Dovnútra niektorých mastáb je možné vojsť, ale iba poležiačky. Manžel sa plazil do každej diery v zemi. Ja som to už vzdala a iba som sa pozerala, či z tej diery vyjde aj von.

V Káhire sme navštívili aj známe Egyptské múzeum v ktorom sa nachádza Tutanchamonova maska a hlava Nefertity. Vidieť pozostatky faraóna bolo silné stretnutie s históriou. 






Veľkým zážitkom bol pre mňa aj trh v Káhire. Mali tam takmer všetko. Od voňavých byliniek, mastičiek a práškov, až po oblečenie a jedlo. Bola tam neskutočná atmosféra. Ľudia kupovali všetko možné. Bol to labyrint stánkov, obchodíkov a usmiatych predavačov, ktorí ponúkali svoj tovar.

Sprievodkyňa nás povodila po všetkých svojich známych, ktorí mali nejakú alabastrovú dielňu, alebo výrobňu šperkov. Nakúpili sme si rôzne sošky egyptských bohov a obrazy z egyptskej mytológie. Za najvzácnejší dar však považujem kalich vytesaný z kameňa. Naša batožina mala asi o 15 kíl viac, ako na začiatku zájazdu. 

Fotky