Tokyo
Kultúra
V nasledujúci deň sme sa boli pozrieť na sídlo japonského cisára Hirohita, ktorý ešte žil. Videli sme iba hrubé kamenné opevnenie, obklopené vodnou priekopou. Objekt nie je prístupný verejnosti. Cisár odtiaľ vychádza iba raz v roku, kedy ľuďom zamáva a vráti sa späť. Ďalšie dni sme navštívili rôzne budhistické a šintoistické svätyne v Asakuse. Japonci vyznávajú dve tradičné náboženstva zároveň-budhizmus aj šintoizmus. V šintoistickom chráme oslavujú narodenie detí, v budhistickom chráme sa lúčia so zomretými príbuznými a v katolíckom kostole majú svadbu. Vchod do posvätného miesta býva obyčajne označený vstupnou bránou tórií. V priestoroch chrámov možno vidieť rôzne pagody, otvorené priestory, ktoré sú určené na meditáciu, kartičky so želaniami, paličky, ktoré sa zapaľujú pred vstupom do chrámu a miesta na očistu-umytie rúk, úst a nôh. Do niektorých chrámov sa vstupuje bosými nohami. Keď sedíte na zemi, chodidlá musia byť obrátené smerom od Budhu. Opačný smer sa považuje za hrubú chybu a neúctu. Pri sedení na zemi, čo je v Japonsku bežná vec, musíte mať kolená spolu, nie roztiahnuté, ako u nás. V niektorých chrámoch sa vyžaduje, aby ženy mali zahalené ramená, dlhú sukňu, nie krátke nohavice a na hlave pokrývku. Japonci sa pred modlitbou neprežehnávajú, ale tlieskajú a klaňajú sa. Japonci vnímajú náboženstvo ako kultúrnu tradíciu. Náboženské obrady ľudia vykonávajú z úcty k tradícii. Bežne môžete vidieť v uliciach Tokya tradičný sprievod vyobliekaných gejší v kimonách pri príležitosti nejakého sviatku. Japonci vedia majstrovsky prepojiť tradičný a moderný spôsob života. Môj názor na náboženstvo sa v Japonsku úplne zmenil.
Metro
Tokyo je jedno z najväčších miest na svete. Aj s predmestiami tu žije 33-miliónov obyvateľov. Ľudia cestujú do práce každý deň aj 2 hodiny a rovnako aj späť domov. Dopravu v meste zabezpečuje metro, rôzne nadzemné a pozemné vlaky, taxíky a autá, ktoré jazdia v 3-4 pruhoch jedným smerom a pohybujú sa na rôznych viacúrovňových cestách. Napriek obrovskému návalu ľudí v rannej a večernej špičke, doprava je relatívne plynulá. Vlaky metra premávajú veľmi presne. Ľudia stoja v rade na bielej značke, kde vlak presne zastane. Keď sa dvere otvoria, vpravo sa nastupuje, vľavo sa vystupuje. Ľudia sú mimoriadne ohľaduplní a disciplinovaní. Nikto sa nepredbieha a netlačí. Vlaky chodia často, každých niekoľko minút. V klimatizovaných vozňoch metra sú všade reklamy. Milý hlas stevardky oznamuje jednotlivé stanice. Japonština, podobne ako slovenčina, je veľmi ľubozvučná. V metre sa neuvoľňuje miesto starším a muži neuvoľňujú miesto ženám. Nepovažuje sa to za neslušné. V podchodoch metra sú eskalátorové pásy, masážne stoličky, automaty na jedlo a množstvo malých a čistých obchodov. Najviac som tam obdivovala plnoautomatizované záchody, v ktorých sa dá nastaviť teplota vody, vzduchu, striekanie, umývanie, hudba, zatváranie a otváranie. No jednoducho úžas.
Vlaky
V Japonsku som prvýkrát videla, ako nás predbieha iný vlak. Majú tam farebné vlaky, pričom každá farba predstavuje inú spoločnosť, ktorá ich vlastní. Funguje tu trh so železničnou dopravou. V bežnom vlaku vás obsluhuje upravená stevardka, ktorá roznáša jedlo, pitie a noviny. V niektorých vlakoch je aj sprcha. Všade je čisto. Najväčším zážitkom bolo pre mňa cestovanie šinkanzenom, ktorý premáva najväčšou rýchlosťou 320km/hodinu. Takú veľkú rýchlosť vôbec necítite, pretože koľajnice sú tiež dokonalé a nehegajú. Vidíte iba okolité ryžové políčka a domy.
Čistota
To, čo si v Japonsku okamžite všimnete, je neskutočná čistota. Všade-na ulici, v metre, v obchodoch, v parku, vo vzduchu, ľudia sú čistí. Na ulici môžete bežne stretnúť ľudí s maskou na ústach. Masku nenosia pre smog, ako si myslíme my, ale preto, že ak sú chorí, aby nenakazili iných. S takou ohľaduplnosťou sa málokde na svete stretnete. V parku si môžete nechať hodinky alebo fotoaparát na lavičke a na druhý deň ich tam nájdete. Čistota a ukáznení ľudia nás sprevádzali celým pobytom v Japonsku. Asi preto som sa tam cítila veľmi dobre, hoci sme sa pohybovali v niekoľko miliónovom meste.
Fotky
