Nikkó je mesto v horách, ktoré leží asi 140 km na sever od Tokya. Je súčasťou Národného parku, ktorý má prekrásnu prírodu, vodopády a mnohé náučné chodníky. Nikkó je zároveň komplex chrámových budov, ktoré chýria farbami a stovkami jemných drevorezieb. Najviac sme obdivovali strechy, pre ich majstrovskú a prekrásnu štruktúru. Na jednom chráme je vyobrazený svetoznámy reliéf troch opičiek, ktoré znázorňujú, čo máme robiť (nepočujem, nehovorím, nevidím). V parku sa nachádza aj pomník zo 17. storočia, kde je vraj pochovaný jeden z najvýznamnejších šogúnov. Nikkó je obľúbeným miestom japonských turistov a detí. Jednotlivé svätyne sú umiestnené v prekrásnej prírode. Vládne tam pokoj a kláštorné ticho. V stánkoch nás obsluhovali mníšky. V parku sú červené lavičky a cédrové aleje. Vstup na posvätné miesto je označený vstupnou bránou. V horách na západ od mesta sa nachádzajú teplé pramene a prekrásne vodopády, kam sa dá dostať výťahom. Japonci hovoria: „Nehovor o kráse, kým si nevidel Nikkó!“ My sme tu krásu videli a boli sme nadšení.
Óšima
Po týždni pobytu v Tokyu, sme sa rozhodli, že si kúpime stan s celou výbavou a že pôjdeme týždeň stanovať na ostrov Óšima. Ostrov Óšima bol tektonického pôvodu a mal aktívnu sopku Miharajama, ktorá ešte v roku 1986 chrlila lávu a popol. To sme chceli vidieť-teda manžel to chcel vidieť, aby som bola presná. Aby toho nebolo dosť, tak dva dni predtým, ako sme tam mali ísť, sa v oceáne potopila loď s turistami. Správy v televízii boli iba o tom, ako ich zachraňujú a vyťahujú z vody. Ale išli sme. Večer sme nastúpili na výletnú loď, kde sme v noci všetci spali v jednej veľkej miestnosti na zemi. Celú noc som nespala a počúvala som na volkmene Madonu a Jacksona, ktorí boli vtedy populárni. Ráno sme šťastne vystúpili na ostrove Óšima. Najprv sme postavili stan a potom sme si išli pozrieť okolie hotela, v záhrade ktorého sme mali postavený stan. Boli sme tam takmer sami. Hneď v prvý deň sa manželovi stala nemilá vec. Pri prehliadke okolia a blízkeho brehu, mu obrovská oceánska vlna vzala okuliare. Manžel je krátkozraký a má silné dioptrie 6-7. Náhradné okuliare nemal. Celý pobyt na Óšime sa preto na všetko pozeral ďalekohľadom. Zažili sme tam aj zemetrasenie 5 stupňa, kedy sa celý stôl, pri ktorom sme sedeli, hýbal a poháre na ňom podskakovali. Manžel ma upokojoval, že to nič nie je a že zemetrasenie je tam každú chvíľu. Bola som úplne pokojná. Ináč sme sa tam mali celkom dobre. Ako správni turisti, sme sa jedného dňa vybrali na prehliadku ostrova. Naplánovali sme si prechod na druhú stranu ostrova, kde bolo more a kde sme sa chceli kúpať. Manžel povedal, že podľa mapy by sme mali byť na druhej strane za dve hodiny. Keďže bolo teplo, obliekli sme si iba plavky, vzali sme uteráky a už sme vykračovali po asfaltovej cestičke. Okolo nás prešlo niekoľko autobusov. Ľudí v ňom sme museli poriadne zaujať, pretože sa za nami obzerali, kývali nám a nechápavo krútili hlavami. Vtedy mi manžel vysvetlil, že oni chodia všade autobusmi, ženy v plavkách vidia málokedy a už vôbec nie pri nejakom prechode cez ostrov. Prikryla som sa uterákom, nič iné som nemala a išli sme ďalej. Cestou sme videli aj sopku Miharajamu a čiernu lávu, ktorá lemovala jej okraje. Šťastne sme prišli na druhú stranu ostrova, kde sme posedeli na piesočnatej pláži čiernej farby, vykúpali sme sa a šťastne sme sa vrátili domov. Bol to celodenný výlet. Ako vidíte, život s fyzikom je niekedy fakt ťažký, ale zaujímavý. Stan aj s výbavou sme priniesli domov a ešte dlho ho používala celá naša rodina. Stan a spacáky boli z kvalitných materiálov, ktoré vydržali ďalších 20 rokov. Bola to nielen kvalitná, ale aj pekná vec, na ktorú mám veľmi dobré spomienky.
Disnayland
Návšteva Tokyo Disnaylandu patrí k mojim najkrajším zážitkom v Japonsku. Ani som netušila, čo všetko ma tam čaká. Myslela som si, že je to nejaký zábavný park pre deti. Disnayland ma ohúril nielen svojou rozlohou a atrakciami, ktoré sme navštívili, ale najmä rozprávkovým svetom, do ktorého sme sa na jeden deň preniesli. Hrady a postavičky z rozprávok, v ľudskej veľkosti, boli na každom kroku. Videli sme vesmírnu raketu, vláčiky, lodičky, krútiace sa šálky, kolotoče, autíčka, obchody so suvenírmi a na konci dňa prekrásny sprievod tých najkrajších svietiacich figurín. Bolo to niečo úžasné. V roku 1988 oslavoval Tokyo Disayland 5. výročie svojho vzniku. Veľmi pekne sme to spolu oslávili. Autobusová stanica, ktorá sa večer naplnila tisícami turistov, sa na moje veľké prekvapenie, vyprázdnila v priebehu pol hodiny. Ešte dlho po návrate z Japonska sme všetci nosili krásne tričká z Disnaylandu a ešte aj dnes používame krásnu veľkú osušku s Mickey-mousíkom.
Kamakura
Na konci môjho pobytu v Japonsku sme ešte navštívili Kamakuru-bývalé hlavné mesto Japonska, kde sa začala písať história šógunov a bojových samurajov. V Kamakure sme obdivovali obrovskú sochu Budhu, ktorá na nás urobila veľký dojem.
Fotky
Fotky
- Nikkó
- Óšima
- Kamakura
